Renovaskulárna hypertenzia

Incidencia klinicky významnej stenózy renálnej artérie je 0,1%. V 2-5% je príčinou hypertenzie. Fibromuskulárna dysplázia je zodpovedná za 1/4 prípadov renovaskulárnej hypertenzie, Táto príčina sa vyskytuje v mladšom veku. V staršom veku je príčinou hlavne ateroskleróza. Ženy sú postihnuté častejšie. Klinicky významné je zúženie diametra nad 60%, alebo tlakový gradient v mieste stenózy nad 20%.

Pre skríning renovaskulárnej hypertenzie pomocou UZ triplexného vyšetrenia sú odporúčaní pacienti s nasledujúcimi príznakmi:

  • Malígna alebo akcelerovaná hypertenzia
  • Mladí pacienti s hypertenziou
  • Prítomnosť šelestu v boku resp. v bruchu
  • Jednostranne malá oblička
  • Náhly vývoj alebo zhoršenie hypertenzie v ktoromkoľvek veku
  • Hypertenzia a nevysvetliteľné zhoršenie renálnych funkcií
  • Hypertenzia odolná na patričnú liečbu
  • Náhle zhoršenie renálnych funkcií u pacienta s hypertenziou
  • Zhoršenie renálnej funkcie po liečbe s ACE* inhibitormi
  • Hypertenzia a rozsiahla AS arteriálna okluzívna choroba

Technika vyšetrenia:

Normálny nález na prietokovej krivke v renálnej artérii:

  • RI na odstupe z aorty: 0,55 – 0,65
  • RI na art. arcuatae nad 0,50
  • Diastolická rýchlosť pod 30 cm/s
  • Akceleračný čas (AT) pod 70 msec
  • Prítomný ESP („early systolic peak“) na prietokovej krivke)

Patologický nález na renálnej artérii v mieste stenózy nad 60% (tzv. priame známky klinicky významnej stenózy):

  • Vmax nad 200 cm/s s turbulentným tokom
  • RAR (pomer Vmax v renálnej artérii a aorte) nad 3,5
  • Vdiast nad 50cm/s

Patologický nález na renálnej artérii v híle – za miestom stenózy (tzv. nepriame známky):

  • AT (akceleračný čas) nad 70 msec
  • Vdiast za stenózou menej ako 20cm/s
  • Stranový rozdiel v RF nad 0,05
  • Neprítomnosť ESP
  • Pulsus parvus et tardus („pattern recognition“ – hodnotenie tvaru krivky)


Postup pri vyšetrení:
A)Renálny prístup:

  • V 2D zmerať AP rozmer oboch obličiek, pri stranovom rozdiele nad 1,5 cm je pravdepodobnosť výskytu stenózy RA väčšia.
  • V CFM prehliadnuť vaskularizáciu hílu, ako aj parenchýmu na vnútornej konvexite nahor a nadol od hílu – pre detekovanie prípadnej akcesórnej renálnej artérie. Farebné mapovanie toku zároveň súži na určenie optimálneho miesta pre uloženie vzorkovacieho objemu do hílu obličky.
  • V PW zápis prietokovej krivky z AR v híle (najlepšie teste pred vstupom do obličky) a z minimálne dvoch miest v art. arc. (v hornej a dolnej časti obličky)

B) Extrarenálny prístup:

  • Je na priame zobrazenie odstupu renálnych artérii z aorty. Je nevyhnutý vtedy, ak má pri renálnom prístupe niektorý z parametrov patologické hodnoty. Nie vždy sa renálny prístup musí podariť (napr. pre zlú echogenitu) – vtedy je možné ukončiť hodnotenie podľa renálnych známok s tým, že ich senzitivita je dostatočná len v prípade stenózy nad 60%. Pri stenóze pod 60% nemusí byť prietoková krivka v híle patologicky zmenená.
  • Pred vyšetrením prietoku v renálnych artériach zmeriame prietokovú rýchlosť v aorte (v mieste pod odstupom AMS) s presnou korekciou incidenčného uhla.
  • Pri priamom zobrazení extrarenálnych úsekov renálnych artérii je pacient je v polohe na chrbte, sonda je v priečnom reze na aortu, s jej pomalým posúvaním od odstupu AMS kaudálne. Odstup AR dx. je viac ventrálne a vyššie, odstup AR sin. viac kaudálne a dorzálne.
  • Pomocou CFM určíme priebeh renálnej artérie a do miesta s najmenším incidenčným uhlom umiestnime vzorkovací objem. V zápise v PW Doppleri zmeriame Vmax, V diast. AT a vypočítame RI.

Limitácie vyšetrenia:

  • ak je RAS obojstanne
  • solitárna oblička
  • dehydratácia
  • kreatinín > 200 umol/l

Iné príčiny vyššie RI v obličkách

  • Vyšší vek
  • Akútna rejekcia
  • Postischemické zlyhanie
  • Obštrukcia ureteru (hydronefróza)
  • Extrarenálna kompresia
  • Bradykardia
  • Toxicita Cyklosporínu

Spracoval: MUDr. Jozef Beňačka, PhD.