Súpis ultrazvukových prístrojov 1.

Výsledky ankety, organizovanej Slovenskou spolo‡nosźou pre ultrazvuk v medicˇne (SSUM).

            Jednou z hlavných aktivˇt SSUM je podpora rozvoja USG diagnostiky. Pre roz¨irovanie palety a zvy¨ovanie kvality vy¨etrenˇ je nutn‚ neust le zvy¨ovanie Łrovne vedomostˇ lek rov (k ‡omu SSUM prispieva organizovanˇm pravidelných odborných podujatˇ a aktˇvnou Łlohou v procese tvorby certifika‡n‚ho poriadku), ako aj trval‚ zlep¨ovanie prˇstrojov‚ho vybavenia. Jeho Łrove¤ sme sa pokŁsili len orienta‡ne prierezovo zmapovaź po‡as konferencie v roku 1995. Kompletnej¨ie d ta v¨ak na rozdiel od iných eur˘pskych krajˇn na Slovensku dodnes chýbajŁ. Ich absenciu pociźujŁ poskytovatelia zdravotnˇckej starostlivosti (ktorím by d ta pomohli pri pl novanˇ a vyu‘ˇvanˇ investˇciˇ), ako aj poisźovne (ktorím by pomohli pri rozdeŚovanˇ finan‡ných prostriedkov).

Preto sa výbor SSUM rozhodol uskuto‡niź anketu. V marci 2000 sme anketov‚ lˇstky zaslali v¨etkým ‡lenom SSUM, v¨etkým okresným lek rom a v¨etkým riaditeŚom nemocnˇc a poliklinˇk. Chceli sme tak zabezpe‡iź zmapovanie v¨etkých fungujŁcich aj nefungujŁcich prˇstrojov. V „prvom kole“ sme dostali sp„ź 135 anketových lˇstkov. Preto‘e chýbali d ta zo 65 ¨t tnych zdravotnˇckych zariadenˇ, v jŁni sme zaslali prvŁ urgenciu. Na ¤u reagovalo len 35 zariadenˇ, preto v novembri 2000 nasledovala druh  urgencia (ur‡en  zdravotnˇckemu zariadeniu aj okresn‚mu lek rovi). Aj t  v¨ak nebola celkom Łspe¨n  Ä st le chýbali d ta z 12 v„‡¨ˇch zdravotnˇckych zariadenˇ. Preto výbor SSUM po‘iadal o pomoc gener lneho riaditeŚa sekcie MZ MUDr. S. Hlava‡ku. Na z klade nˇm zaslan‚ho listu (za ‡o mu aj touto cestou ďakujeme) adresovan‚ho riaditeŚstv m nemocnˇc, ktor‚ ani po dvoch urgenci ch nezaslali ‘iadne d ta, do¨li �al¨ie chýbajŁce d ta. Spolu bolo mo‘n‚ vyhodnotiź d ta zo 156 zdravotnˇckych zariadenˇ a sŁkromných ambulanciˇ. V anketových lˇstkoch bolo popˇsaných 365 USG prˇstrojov. O ka‘dom sme zˇskali vy¨e 30 Łdajov o technickom vybavenˇ a ich vyu‘ˇvanˇ. Boli to: vek prˇstroja a jeho vybavenie sondami, modulmi („m˘dmi“) a registra‡nými zariadeniami, okruhy klinických aplik ciˇ, po‡ty pracujŁcich lek rov, po‡ty vy¨etrenˇ týždenne a denn  pracovná  doba.

Dodnes sme v¨ak (po troch urgenci ch!) nedostali ‘iadny vyplnený anketový lˇstok z riaditeŚstva týchto zariadenˇ: NsP Petr‘alka, ’elezni‡n  NsP Bratislava, NsP Kram re (m me len individu lne zaslan‚ d ta z OFD) a FN Mickiewiczova (m me len individu lne zaslan‚ d ta z I. neurologickej a I. Internej kliniky). V¨etky ostatn‚ NsP na Slovensku d ta zaslali. UvedenŁ skuto‡nosź ponech vam bez koment ra, ‡itateŚ si analýzu d“vodov m“‘e urobiź s m.

Napriek spomˇnanej absencii d t z Bratislavy pova‘ujeme anketu za doteraz najkompletnej¨ˇ sŁpis USG prˇstrojov a ich vyu‘itia na Slovensku. Jeho výsledky budeme postupne spracov vaź. BudŁ k dispozˇcii v¨etkým, ktorˇ ich m“‘u potrebovaź pri pl novanˇ transform cie a rozvoja zdravotnˇckej starostlivosti na Slovensku. Dnes zverej¤ujeme len tie hlavn‚ a niektor‚ zaujˇmav‚ výsledky. …al¨ie budŁ priebe‘ne publikovan‚ v odbornej tla‡i, na výro‡nej konferencii SSUM v Pie¨źanoch (v d¤och 4. Ä 6. okt˘bra 2001) a na na¨ej internetovej str nke (www.kios.sk/home/ssum).

Vyhodnotených bolo 365 USG prˇstrojov, z toho 352 fungujŁcich. Z nich je 296 v ¨t tnych a 56 v ne¨t tnych zdravotnˇckych zariadeniach (NZZ). Priemerný vek v¨etkých prˇstrojov je 8,1 roka, v NZZ 4,9 roka. Najstar¨ie prˇstroje sŁ na „non RDG“ oddeleniach nemocnˇc (9,1 roka) a na ¨t tnych gynekol˘giach (9,5 roka). Uveden‚ ‡ˇsla hovoria o priemernom (!) veku prˇstrojov.

Vybavenie sondami a modulmi je ob¨ˇrna problematika a vy‘aduje samostatný text. Za pozornosź v¨ak stojˇ napr. fakt, ‘e mnoh‚ nov‚ prˇstroje v NZZ majŁ (zo zn mych finan‡ných d“vodov) len z kladný 2D m˘d (bez mo‘nosti dopplerovských vy¨etrenˇ) Ä len 7% m  mo‘nosź farebn‚ho mapovania toku (CFM). Je mo‘n‚ predpokladaź, ‘e uveden‚ prˇstroje u‘ nikdy (zo spomˇnaných finan‡ných d“vodov) o modul pre CFM roz¨ˇren‚ nebudŁ, ‡ˇm prich dzajŁ o �al¨ie mo‘nosti spresnenia diagnostiky. Tu v¨ak treba doplniź aj ten fakt, ‘e len 11% prˇstrojov v ¨t tnych gynekologických zariadeniach m  mo‘nosź vy¨etrovaź „vo farbe“ Ä a pravdepodobne ich tak skoro nebude o moc viac (zase zo zn mych ekonomick�ch d“vodov).

K registra‡n�m zariadeniam len stru‡n� koment r: „Bodovnˇk“ hovorˇ, ‘e ka‘d� vy¨etrovan� org n m  byź dokumentovan� (pozn. autora: k uveden‚mu faktu len toŚko, ‘e je absolŁtne nezmyseln� - d“vody r d objasnˇm). Zˇskan‚ Łdaje hovoria o tom, ‘e termoprinter m  69% a videorekord‚r 37% prˇstrojov. Cca 20% prˇstrojov nem  ani jedno, ani druh‚. Ako by dokumentovali vy¨etren� org n (ak by sa nezmyseln� predpis za‡al braź v ‘ne), nevie nikto. Aj na ¨t tnych RDG oddeleniach m  mo‘nosź dokumentovaź n lez len 80% USG prˇstrojov.

Mo‘no najzaujˇmavej¨ou ‡asźou vyhodnotenia bude spracovanie d t o vyu‘ˇvanˇ prˇstrojov. D ta sŁ spracovan‚ pre viacer‚ skupiny zariadenˇ: ¨t tne a ne¨t tne v¨eobecne, ¨t tne a ne¨t tne gynekologick‚ pracovisk , RDG a „non-RDG“ oddelenia, „centr lne“ a „perif‚rne“ zariadenia. Z mnoh�ch ‡ˇsel vyber m: na jednom prˇstroji pracuje v priemere 5,1 lek ra, v NZZ je to len 1,4 lek ra, na RDG oddeleniach a‘ 7,5 lek ra. Po‡et vy¨etrenˇ za de¤ kolˇsa od 11,9 (v NZZ) po 33,3 (na RDG oddeleniach), pri‡om priemern� po‡et vy¨etrenˇ za hodinu je 4,7 (pre v¨etky odbory a v¨etky oddelenia). Rozdiely medzi odbormi nie sŁ veŚk‚ (‡o m“‘e sved‡aź o seri˘znosti v�sledkov ankety): od 4 pacientov / hodinu v ne¨t tnych gynekologick�ch ambulanci ch po 5,3 na RDG oddeleniach. Uveden‚ ‡ˇsla sn � m“‘u byź interpretovan‚ aj ako d“kaz, ‘e s „nah ¤anˇm“ v�konov v ne¨t tnej sf‚re to u n s nemusˇ byź tak zle, ako sa ‡asto, a mo‘no aj neod“vodnene tvrdˇ. Mnoh‚ dnes zn me d ta budŁ oveŚa in¨truktˇvnej¨ie v grafickej podobe (prinesieme ich v �al¨ˇch prˇspevkoch).

Podrobnej¨ia analýza ur‡ite prinesie �al¨ie potrebn‚ Łdaje.  Tie, ako aj dnes zn me ‡ˇsla budŁ ur‡ite podnetom k diskusi m, mo‘no aj kontroverzným. Ka‘d  diskusia je v¨ak vˇtan , lebo m“‘e byź z kladom spr vneho strategick‚ho rozhodnutia. A je mo‘n‚ aj to (ako to ob‡as na Slovensku býva), ‘e sa n jdu kolegovia alebo in¨titŁcie, ktorˇ sa budŁ sna‘iź nami zˇskan‚ d ta „svojskou“ interpret ciou vyu‘iź, prˇpadne aj spochybniź. K tomu len toŚko, ‘e na¨im jediným cieŚom pri organizovanˇ ankety a spracovanˇ jej d t bolo zˇskaź Łdaje, ktor‚ zatiaŚ nikto na Slovensku nezisźoval a neanalyzoval. A je mo‘n‚ aj to, ‘e sme svojou aktivitou tak trocha suplovali „povinnosti“ iných zodpovedných in¨titŁciˇ. Nech u‘ je v¨ak tak, alebo onak: verˇm spolu so svojimi kolegami Ä spolupracovnˇkmi z výboru SSUM, ‘e výsledky ankety SSUM budŁ pre v¨etkých zainteresovaných potrebnou pomocou pri �al¨om rozhodovanˇ v procese transform cie a �al¨ieho rozvoja zdravotnˇctva na Slovensku.

USG diagnostika „stojˇ“ na dvoch rovnocenných pilieroch: prˇstrojovom vybavenˇ a erudˇcii lek ra. S plnou zodpovednosźou tvrdˇm, ‘e odborn  Łrove¤ mnohých na¨ich kolegov znesie porovnanie so zahrani‡ˇm. Tˇ zost vajŁci majŁ mo‘nosź dopŤ¤aź si svoje vedomosti (aj na akci ch SSUM) dobrovoŚne, a v blˇzkej budŁcnosti aj „nie celkom dobrovoŚne“ v r mci pravidiel certifika‡n‚ho poriadku, pripravovan‚ho v spolupr ci medzi SSUM a SPAM (bude v platnosti pravdepodobne u‘ od tohoto roku). Ten druhý pilier zmapovala na¨a anketa. Na z klade jej predbe‘n‚ho vyhodnotenia mi zost va dŁfaź, ‘e jej výsledky presved‡ia kompetentných o vyu‘ˇvanˇ doteraj¨ieho prˇstrojov‚ho parku a hlavne potrebe investˇciˇ (a ich skorej n vratnosti) do rozvoja ultrazvukovej diagnostiky u n s.

Pie¨źany, 5. 7. 2001                                         MUDr. Jozef Be¤a‡ka, predseda SSUM