Súpis ultrazvukových prístrojov 2.

Výsledky ankety, organizovanej Slovenskou spoločnosťou pre ultrazvuk v medicíne (SSUM).

Pred dvoma mesiacmi sme v ZdN uverejnili prvú časť analýzy dát, získaných v ankete mapujúcej ultrazvukové prístroje na Slovensku. Dnes zverejňujeme len časť z výsledkov, ktoré boli prezentované na konferencii SSUM v októbri v Piešťanoch.

Vyhodnotených bolo 352 fungujúcich prístrojov. Z nich je 296 v štátnych a 56 v neštátnych zdravotníckych zariadeniach (NZZ). Priemerný vek prístrojov je 8,1 roka, v NZZ 4,9 roka. Najstaršie prístroje s na änon RDGô (9,1 roka) a gynekologickšch oddeleniach (9,5 roka) (graf . 1). Uvedené čísla hovoria o priemernom (!) veku. S vekom nad 17 rokov je 12 fungujícich prístrojov. O tom, ako sa v jednotlivých rokoch dop al ultrazvukový park, hovorí graf č. 2. Dominujú dva fakty: po roku 1989 sa ro nš nákup zdvojnásobil, v posledných dvoch rokoch bol počet zakúpených prístrojov podstatne nižší ako v minulosti, čo je odrazom finančnej situácie nemocn c. Do ankety nie sú zahrnuté prístroje, zakúpené v rámci plošnšch nákupov MZ (boli inštalované až koncom roka 2000). Našu situáciu dokresľuje graf, porovnávajúci počet prístrojov (resp. po et obyvateľov na prístroj) v krajinách Európy (graf. č. 3)

Mnoh nov pr stroje v NZZ nemaj dopplerovskš modul, len 7% má modul pre CFM (graf. . 4). Aj ke sa asto jedná o modulov pr stroje, vzh adom k finan nej situácii možno predpokladať, že o modul pre CFM nebud rozš ren nikdy. Tšm lekári prichádzaj o možnosť presnej diagnostiky. Tu však treba spomen ť aj to, že len 11% pr strojov na štátnych gynekol giach má CFM modul.

Zak penie vyše 20 USG pr strojov formou dvoch plošnšch nákupov (koncom roka 2000) iasto ne äupraviloô graf nákupu z h adiska po tu. Menej však z poh adu kvalitat vneho. Plošnš nákup je vždy kompromisom medzi individuálnymi požiadavkami a obmedzenou variabilitou spolo n ho, finan n všhodn ho nákupu. Tu je však nevyhnut skonštatovať, že spom nan plošn nákupy neboli ekonomickšm kompromisom zoh ad uj cim individuálne požiadavky bud cich už vate ov, ale neekonomickšm inom pod a požiadaviek individu .

Bodovn k hovor , že každš vyšetrovanš orgán má byť dokumentovanš. K uveden mu faktu si dovo ujeme poznamenať len to ko, že je nezmyselnš (pozn. autora: d vody rád osobne objasn m). Pod a všsledkov ankety má termoprinter 69% a videorekord r 37% pr strojov. Cca 20% pr strojov nemá ani jedno, ani druh . Ako dokumentuj vyšetrenia pod a platn ho predpisu, nevie nikto. Aj na RDG oddeleniach má možnosť dokumentovať nález len 80% USG pr strojov.

Možno najzauj mavejšou asťou vyhodnotenia bude spracovanie dát o využ van pr strojov. Z mnohšch sel (zrejmšch z grafov) vyberáme: na jednom pr stroji pracuje v priemere 5,1 lekára, v NZZ je to len 1,4 lekára, na RDG oddeleniach až 7,5 lekára. Po et vyšetren za de kol sa od 11,9 (v NZZ) po 33,3 (na RDG oddeleniach) (graf. . 5), pri om priemernš po et vyšetren za hodinu je 4,7. Rozdiely medzi odbormi s mal : od 4 /hod. v neštátnych gyn. ambulanciách až po 5,3/hod. na RDG oddeleniach. Uveden sla sved ia aj o tom, že s änahá an mô po tu vškonov v neštátnej sf re to u nás nemus byť až tak zl .

V grafoch s 8 st pcami s st pce zoraden v porad : 1. Všetky pr stroje, 2. Štátne zariadenia, 3. Neštátne zariadenia, 4. RDG oddelenia, 5. äNon-RDGô oddelenia, 6. Kardio (intern ) + OFD,

7. Gynekol gia štátna, 8. Gynekol gia neštátna.

alšie všsledky ankety budeme zverej ovať postupne. Ver me, že všsledky ankety (ktorá je dnes jedinšm kompletnšm s pisom USG techniky u nás) bud pre lekárov, ekon mov a ästrat govô reformy inšpiruj ce. Všsledky m žu sl žiť pri vyhodnocovan využ vania pr strojov, ich umiestnenia a nutnosti alšej všbavy, ako aj pri plánovan pr strojovšch investícií . Výsledky ankety sú k dispozícii všetkým, ktorí o ne prejavia úprimný záujem.

MUDr. Jozef Beňačka predseda SSUM