Jednou z hlavn�ch aktiv�t SSUM je podpora rozvoja USG diagnostiky. Pre roz�irovanie palety a zvy�ovanie kvality vy�etren� je nutn� neust�le zvy�ovanie �rovne vedomost� lek�rov (k �omu SSUM prispieva organizovan�m pravideln�ch odborn�ch podujat� a akt�vnou �lohou v procese tvorby certifika�n�ho poriadku), ako aj trval� zlep�ovanie pr�strojov�ho vybavenia. Jeho �rove� sme sa pok�sili len orienta�ne prierezovo zmapova� po�as konferencie v roku 1995. Kompletnej�ie d�ta v�ak na rozdiel od in�ch eur�pskych kraj�n na Slovensku dodnes ch�baj�. Ich absenciu poci�uj� poskytovatelia zdravotn�ckej starostlivosti (ktor�m by d�ta pomohli pri pl�novan� a vyu��van� invest�ci�), ako aj pois�ovne (ktor�m by pomohli pri rozde�ovan� finan�n�ch prostriedkov).

Preto sa v�bor SSUM rozhodol uskuto�ni� anketu. V marci 2000 sme anketov� l�stky zaslali v�etk�m �lenom SSUM, v�etk�m okresn�m lek�rom a v�etk�m riadite�om nemocn�c a poliklin�k. Chceli sme tak zabezpe�i� zmapovanie v�etk�ch funguj�cich aj nefunguj�cich pr�strojov. V �prvom kole� sme dostali sp�� 135 anketov�ch l�stkov. Preto�e ch�bali d�ta zo 65 �t�tnych zdravotn�ckych zariaden�, v j�ni sme zaslali prv� urgenciu. Na �u reagovalo len 35 zariaden�, preto v novembri 2000 nasledovala druh� urgencia (ur�en� zdravotn�ckemu zariadeniu aj okresn�mu lek�rovi). Aj t� v�ak nebola celkom �spe�n� � st�le ch�bali d�ta z 12 v����ch zdravotn�ckych zariaden�. Preto v�bor SSUM po�iadal o pomoc gener�lneho riadite�a sekcie MZ MUDr. S. Hlava�ku. Na z�klade n�m zaslan�ho listu (za �o mu aj touto cestou �akujeme) adresovan�ho riadite�stv�m nemocn�c, ktor� ani po dvoch urgenci�ch nezaslali �iadne d�ta, do�li �al�ie ch�baj�ce d�ta. Spolu bolo mo�n� vyhodnoti� d�ta zo 156 zdravotn�ckych zariaden� a s�kromn�ch ambulanci�. V anketov�ch l�stkoch bolo pop�san�ch 365 USG pr�strojov. O ka�dom sme z�skali vy�e 30 �dajov o technickom vybaven� a ich vyu��van�. Boli to: vek pr�stroja a jeho vybavenie sondami, modulmi (�m�dmi�) a registra�n�mi zariadeniami, okruhy klinick�ch aplik�ci�, po�ty pracuj�cich lek�rov, po�ty vy�etren� t��denne a denn� pracovn� doba.

Dodnes sme v�ak (po troch urgenci�ch!) nedostali �iadny vyplnen� anketov� l�stok z riadite�stva t�chto zariaden�: NsP Petr�alka, �elezni�n� NsP Bratislava, NsP Kram�re (m�me len individu�lne zaslan� d�ta z OFD) a FN Mickiewiczova (m�me len individu�lne zaslan� d�ta z I. neurologickej a I. Internej kliniky). V�etky ostatn� NsP na Slovensku d�ta zaslali. Uveden� skuto�nos� ponech�vam bez koment�ra, �itate� si anal�zu d�vodov m��e urobi� s�m.

Napriek spom�nanej absencii d�t z Bratislavy pova�ujeme anketu za doteraz najkompletnej�� s�pis USG pr�strojov a ich vyu�itia na Slovensku. Jeho v�sledky budeme postupne spracov�va�. Bud� k dispoz�cii v�etk�m, ktor� ich m��u potrebova� pri pl�novan� transform�cie a rozvoja zdravotn�ckej starostlivosti na Slovensku. Dnes zverej�ujeme len tie hlavn� a niektor� zauj�mav� v�sledky. �al�ie bud� priebe�ne publikovan� v odbornej tla�i, na v�ro�nej konferencii SSUM v Pie��anoch (v d�och 4. � 6. okt�bra 2001) a na na�ej internetovej str�nke (www.kios.sk/home/ssum).

Vyhodnoten�ch bolo 365 USG pr�strojov, z toho 352 funguj�cich. Z nich je 296 v �t�tnych a 56 v ne�t�tnych zdravotn�ckych zariadeniach (NZZ). Priemern� vek v�etk�ch pr�strojov je 8,1 roka, v NZZ 4,9 roka. Najstar�ie pr�stroje s� na �non RDG� oddeleniach nemocn�c (9,1 roka) a na �t�tnych gynekol�giach (9,5 roka). Uveden� ��sla hovoria o priemernom (!) veku pr�strojov.

Vybavenie sondami a modulmi je ob��rna problematika a vy�aduje samostatn� text. Za pozornos� v�ak stoj� napr. fakt, �e mnoh� nov� pr�stroje v NZZ maj� (zo zn�mych finan�n�ch d�vodov) len z�kladn� 2D m�d (bez mo�nosti dopplerovsk�ch vy�etren�) � len 7% m� mo�nos� farebn�ho mapovania toku (CFM). Je mo�n� predpoklada�, �e uveden� pr�stroje u� nikdy (zo spom�nan�ch finan�n�ch d�vodov) o modul pre CFM roz��ren� nebud�, ��m prich�dzaj� o �al�ie mo�nosti spresnenia diagnostiky. Tu v�ak treba doplni� aj ten fakt, �e len 11% pr�strojov v �t�tnych gynekologick�ch zariadeniach m� mo�nos� vy�etrova� �vo farbe� � a pravdepodobne ich tak skoro nebude o moc viac (zase zo zn�mych ekonomick�ch d�vodov).

K registra�n�m zariadeniam len stru�n� koment�r: �Bodovn�k� hovor�, �e ka�d� vy�etrovan� org�n m� by� dokumentovan� (pozn. autora: k uveden�mu faktu len to�ko, �e je absol�tne nezmyseln� - d�vody r�d objasn�m). Z�skan� �daje hovoria o tom, �e termoprinter m� 69% a videorekord�r 37% pr�strojov. Cca 20% pr�strojov nem� ani jedno, ani druh�. Ako by dokumentovali vy�etren� org�n (ak by sa nezmyseln� predpis za�al bra� v��ne), nevie nikto. Aj na �t�tnych RDG oddeleniach m� mo�nos� dokumentova� n�lez len 80% USG pr�strojov.

Mo�no najzauj�mavej�ou �as�ou vyhodnotenia bude spracovanie d�t o vyu��van� pr�strojov. D�ta s� spracovan� pre viacer� skupiny zariaden�: �t�tne a ne�t�tne v�eobecne, �t�tne a ne�t�tne gynekologick� pracovisk�, RDG a �non-RDG� oddelenia, �centr�lne� a �perif�rne� zariadenia. Z mnoh�ch ��sel vyber�m: na jednom pr�stroji pracuje v priemere 5,1 lek�ra, v NZZ je to len 1,4 lek�ra, na RDG oddeleniach a� 7,5 lek�ra. Po�et vy�etren� za de� kol�sa od 11,9 (v NZZ) po 33,3 (na RDG oddeleniach), pri�om priemern� po�et vy�etren� za hodinu je 4,7 (pre v�etky odbory a v�etky oddelenia). Rozdiely medzi odbormi nie s� ve�k� (�o m��e sved�a� o seri�znosti v�sledkov ankety): od 4 pacientov / hodinu v ne�t�tnych gynekologick�ch ambulanci�ch po 5,3 na RDG oddeleniach. Uveden� ��sla sn�� m��u by� interpretovan� aj ako d�kaz, �e s �nah��an�m� v�konov v ne�t�tnej sf�re to u n�s nemus� by� tak zle, ako sa �asto, a mo�no aj neod�vodnene tvrd�. Mnoh� dnes zn�me d�ta bud� ove�a in�trukt�vnej�ie v grafickej podobe (prinesieme ich v �al��ch pr�spevkoch).

Podrobnej�ia anal�za ur�ite prinesie �al�ie potrebn� �daje.  Tie, ako aj dnes zn�me ��sla bud� ur�ite podnetom k diskusi�m, mo�no aj kontroverzn�m. Ka�d� diskusia je v�ak v�tan�, lebo m��e by� z�kladom spr�vneho strategick�ho rozhodnutia. A je mo�n� aj to (ako to ob�as na Slovensku b�va), �e sa n�jdu kolegovia alebo in�tit�cie, ktor� sa bud� sna�i� nami z�skan� d�ta �svojskou� interpret�ciou vyu�i�, pr�padne aj spochybni�. K tomu len to�ko, �e na�im jedin�m cie�om pri organizovan� ankety a spracovan� jej d�t bolo z�ska� �daje, ktor� zatia� nikto na Slovensku nezis�oval a neanalyzoval. A je mo�n� aj to, �e sme svojou aktivitou tak trocha suplovali �povinnosti� in�ch zodpovedn�ch in�tit�ci�. Nech u� je v�ak tak, alebo onak: ver�m spolu so svojimi kolegami � spolupracovn�kmi z v�boru SSUM, �e v�sledky ankety SSUM bud� pre v�etk�ch zainteresovan�ch potrebnou pomocou pri �al�om rozhodovan� v procese transform�cie a �al�ieho rozvoja zdravotn�ctva na Slovensku.

USG diagnostika �stoj�� na dvoch rovnocenn�ch pilieroch: pr�strojovom vybaven� a erud�cii lek�ra. S plnou zodpovednos�ou tvrd�m, �e odborn� �rove� mnoh�ch na�ich kolegov znesie porovnanie so zahrani��m. T� zost�vaj�ci maj� mo�nos� dop��a� si svoje vedomosti (aj na akci�ch SSUM) dobrovo�ne, a v bl�zkej bud�cnosti aj �nie celkom dobrovo�ne� v r�mci pravidiel certifika�n�ho poriadku, pripravovan�ho v spolupr�ci medzi SSUM a SPAM (bude v platnosti pravdepodobne u� od tohoto roku). Ten druh� pilier zmapovala na�a anketa. Na z�klade jej predbe�n�ho vyhodnotenia mi zost�va d�fa�, �e jej v�sledky presved�ia kompetentn�ch o vyu��van� doteraj�ieho pr�strojov�ho parku a hlavne potrebe invest�ci� (a ich skorej n�vratnosti) do rozvoja ultrazvukovej diagnostiky u n�s.