Súpis ultrazvukových prístrojov 1.
Súpis ultrazvukových prístrojov.
Výsledky ankety, organizovanej Slovenskou spoločnosťou pre ultrazvuk v medicíne (SSUM).
Jednou z hlavných aktivít SSUM je podpora rozvoja USG diagnostiky. Pre rozširovanie palety a zvyšovanie kvality vyšetrení je nutné neustále zvyšovanie úrovne vedomostí lekárov (k čomu SSUM prispieva organizovaním pravidelných odborných podujatí a aktívnou úlohou v procese tvorby certifikačného poriadku), ako aj trvalé zlepšovanie prístrojového vybavenia. Jeho úroveň sme sa pokúsili len orientačne prierezovo zmapovať počas konferencie v roku 1995. Kompletnejšie dáta však na rozdiel od iných európskych krajín na Slovensku dodnes chýbajú. Ich absenciu pociťujú poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti (ktorým by dáta pomohli pri plánovaní a využívaní investícií), ako aj poisťovne (ktorým by pomohli pri rozdeľovaní finančných prostriedkov).
Preto sa výbor SSUM rozhodol uskutočniť anketu. V marci 2000 sme anketové lístky zaslali všetkým členom SSUM, všetkým okresným lekárom a všetkým riaditeľom nemocníc a polikliník. Chceli sme tak zabezpečiť zmapovanie všetkých fungujúcich aj nefungujúcich prístrojov. V „prvom kole“ sme dostali späť 135 anketových lístkov. Pretože chýbali dáta zo 65 štátnych zdravotníckych zariadení, v júni sme zaslali prvú urgenciu. Na ňu reagovalo len 35 zariadení, preto v novembri 2000 nasledovala druhá urgencia (určená zdravotníckemu zariadeniu aj okresnému lekárovi). Aj tá však nebola celkom úspešná – stále chýbali dáta z 12 väčších zdravotníckych zariadení. Preto výbor SSUM požiadal o pomoc generálneho riaditeľa sekcie MZ MUDr. S. Hlavačku. Na základe ním zaslaného listu (za čo mu aj touto cestou ďakujeme) adresovaného riaditeľstvám nemocníc, ktoré ani po dvoch urgenciách nezaslali žiadne dáta, došli ďalšie chýbajúce dáta. Spolu bolo možné vyhodnotiť dáta zo 156 zdravotníckych zariadení a súkromných ambulancií. V anketových lístkoch bolo popísaných 365 USG prístrojov. O každom sme získali vyše 30 údajov o technickom vybavení a ich využívaní. Boli to: vek prístroja a jeho vybavenie sondami, modulmi („módmi“) a registračnými zariadeniami, okruhy klinických aplikácií, počty pracujúcich lekárov, počty vyšetrení týždenne a denná pracovná doba.
Dodnes sme však (po troch urgenciách!) nedostali žiadny vyplnený anketový lístok z riaditeľstva týchto zariadení: NsP Petržalka, Železničná NsP Bratislava, NsP Kramáre (máme len individuálne zaslané dáta z OFD) a FN Mickiewiczova (máme len individuálne zaslané dáta z I. neurologickej a I. Internej kliniky). Všetky ostatné NsP na Slovensku dáta zaslali. Uvedenú skutočnosť ponechávam bez komentára, čitateľ si analýzu dôvodov môže urobiť sám.
Napriek spomínanej absencii dát z Bratislavy považujeme anketu za doteraz najkompletnejší súpis USG prístrojov a ich využitia na Slovensku. Jeho výsledky budeme postupne spracovávať. Budú k dispozícii všetkým, ktorí ich môžu potrebovať pri plánovaní transformácie a rozvoja zdravotníckej starostlivosti na Slovensku. Dnes zverejňujeme len tie hlavné a niektoré zaujímavé výsledky. Ďalšie budú priebežne publikované v odbornej tlači, na výročnej konferencii SSUM v Piešťanoch (v dňoch 4. – 6. októbra 2001) a na našej internetovej stránke (www.kios.sk/home/ssum).
Vyhodnotených bolo 365 USG prístrojov, z toho 352 fungujúcich. Z nich je 296 v štátnych a 56 v neštátnych zdravotníckych zariadeniach (NZZ). Priemerný vek všetkých prístrojov je 8,1 roka, v NZZ 4,9 roka. Najstaršie prístroje sú na „non RDG“ oddeleniach nemocníc (9,1 roka) a na štátnych gynekológiach (9,5 roka). Uvedené čísla hovoria o priemernom (!) veku prístrojov.
Vybavenie sondami a modulmi je obšírna problematika a vyžaduje samostatný text. Za pozornosť však stojí napr. fakt, že mnohé nové prístroje v NZZ majú (zo známych finančných dôvodov) len základný 2D mód (bez možnosti dopplerovských vyšetrení) – len 7% má možnosť farebného mapovania toku (CFM). Je možné predpokladať, že uvedené prístroje už nikdy (zo spomínaných finančných dôvodov) o modul pre CFM rozšírené nebudú, čím prichádzajú o ďalšie možnosti spresnenia diagnostiky. Tu však treba doplniť aj ten fakt, že len 11% prístrojov v štátnych gynekologických zariadeniach má možnosť vyšetrovať „vo farbe“ – a pravdepodobne ich tak skoro nebude o moc viac (zase zo známych ekonomických dôvodov).
K registračným zariadeniam len stručný komentár: „Bodovník“ hovorí, že každý vyšetrovaný orgán má byť dokumentovaný (pozn. autora: k uvedenému faktu len toľko, že je absolútne nezmyselný - dôvody rád objasním). Získané údaje hovoria o tom, že termoprinter má 69% a videorekordér 37% prístrojov. Cca 20% prístrojov nemá ani jedno, ani druhé. Ako by dokumentovali vyšetrený orgán (ak by sa nezmyselný predpis začal brať vážne), nevie nikto. Aj na štátnych RDG oddeleniach má možnosť dokumentovať nález len 80% USG prístrojov.
Možno najzaujímavejšou časťou vyhodnotenia bude spracovanie dát o využívaní prístrojov. Dáta sú spracované pre viaceré skupiny zariadení: štátne a neštátne všeobecne, štátne a neštátne gynekologické pracoviská, RDG a „non-RDG“ oddelenia, „centrálne“ a „periférne“ zariadenia. Z mnohých čísel vyberám: na jednom prístroji pracuje v priemere 5,1 lekára, v NZZ je to len 1,4 lekára, na RDG oddeleniach až 7,5 lekára. Počet vyšetrení za deň kolísa od 11,9 (v NZZ) po 33,3 (na RDG oddeleniach), pričom priemerný počet vyšetrení za hodinu je 4,7 (pre všetky odbory a všetky oddelenia). Rozdiely medzi odbormi nie sú veľké (čo môže svedčať o serióznosti výsledkov ankety): od 4 pacientov / hodinu v neštátnych gynekologických ambulanciách po 5,3 na RDG oddeleniach. Uvedené čísla snáď môžu byť interpretované aj ako dôkaz, že s „naháňaním“ výkonov v neštátnej sfére to u nás nemusí byť tak zle, ako sa často, a možno aj neodôvodnene tvrdí. Mnohé dnes známe dáta budú oveľa inštruktívnejšie v grafickej podobe (prinesieme ich v ďalších príspevkoch).
Podrobnejšia analýza určite prinesie ďalšie potrebné údaje. Tie, ako aj dnes známe čísla budú určite podnetom k diskusiám, možno aj kontroverzným. Každá diskusia je však vítaná, lebo môže byť základom správneho strategického rozhodnutia. A je možné aj to (ako to občas na Slovensku býva), že sa nájdu kolegovia alebo inštitúcie, ktorí sa budú snažiť nami získané dáta „svojskou“ interpretáciou využiť, prípadne aj spochybniť. K tomu len toľko, že našim jediným cieľom pri organizovaní ankety a spracovaní jej dát bolo získať údaje, ktoré zatiaľ nikto na Slovensku nezisťoval a neanalyzoval. A je možné aj to, že sme svojou aktivitou tak trocha suplovali „povinnosti“ iných zodpovedných inštitúcií. Nech už je však tak, alebo onak: verím spolu so svojimi kolegami – spolupracovníkmi z výboru SSUM, že výsledky ankety SSUM budú pre všetkých zainteresovaných potrebnou pomocou pri ďalšom rozhodovaní v procese transformácie a ďalšieho rozvoja zdravotníctva na Slovensku.
USG diagnostika „stojí“ na dvoch rovnocenných pilieroch: prístrojovom vybavení a erudícii lekára. S plnou zodpovednosťou tvrdím, že odborná úroveň mnohých našich kolegov znesie porovnanie so zahraničím. Tí zostávajúci majú možnosť dopĺňať si svoje vedomosti (aj na akciách SSUM) dobrovoľne, a v blízkej budúcnosti aj „nie celkom dobrovoľne“ v rámci pravidiel certifikačného poriadku, pripravovaného v spolupráci medzi SSUM a SPAM (bude v platnosti pravdepodobne už od tohoto roku). Ten druhý pilier zmapovala naša anketa. Na základe jej predbežného vyhodnotenia mi zostáva dúfať, že jej výsledky presvedčia kompetentných o využívaní doterajšieho prístrojového parku a hlavne potrebe investícií (a ich skorej návratnosti) do rozvoja ultrazvukovej diagnostiky u nás.
Piešťany, 5. 7. 2001 MUDr. Jozef Beňačka, predseda SSUM