Súpis ultrazvukových prístrojov 2.
Súpis ultrazvukových prístrojov – II. časť.
Výsledky ankety, organizovanej Slovenskou spoločnosťou pre ultrazvuk v medicíne (SSUM).
Pred dvoma mesiacmi sme v ZdN uverejnili prvú časť analýzy dát, získaných v ankete mapujúcej ultrazvukové prístroje na Slovensku. Dnes zverejňujeme len časť z výsledkov, ktoré boli prezentované na konferencii SSUM v októbri v Piešťanoch.
Vyhodnotených bolo 352 fungujúcich prístrojov. Z nich je 296 v štátnych a 56 v neštátnych zdravotníckych zariadeniach (NZZ). Priemerný vek prístrojov je 8,1 roka, v NZZ 4,9 roka. Najstaršie prístroje sú na „non RDG“ (9,1 roka) a gynekologických oddeleniach (9,5 roka) (graf č. 1). Uvedené čísla hovoria o priemernom (!) veku. S vekom nad 17 rokov je 12 fungujúcich prístrojov. O tom, ako sa v jednotlivých rokoch dopĺňal ultrazvukový park, hovorí graf č. 2. Dominujú dva fakty: po roku 1989 sa ročný nákup zdvojnásobil, v posledných dvoch rokoch bol počet zakúpených prístrojov podstatne nižší ako v minulosti, čo je odrazom finančnej situácie nemocníc. Do ankety nie sú zahrnuté prístroje, zakúpené v rámci plošných nákupov MZ (boli inštalované až koncom roka 2000). Našu situáciu dokresľuje graf, porovnávajúci počet prístrojov (resp. počet obyvateľov na prístroj) v krajinách Európy (graf. č. 3)
Mnohé nové prístroje v NZZ nemajú dopplerovský modul, len 7% má modul pre CFM (graf. č. 4). Aj keď sa často jedná o modulové prístroje, vzhľadom k finančnej situácii možno predpokladať, že o modul pre CFM nebudú rozšírené nikdy. Tým lekári prichádzajú o možnosť presnej diagnostiky. Tu však treba spomenúť aj to, že len 11% prístrojov na štátnych gynekológiach má CFM modul.
Zakúpenie vyše 20 USG prístrojov formou dvoch plošných nákupov (koncom roka 2000) čiastočne „upravilo“ graf nákupu z hľadiska počtu. Menej však z pohľadu kvalitatívneho. Plošný nákup je vždy kompromisom medzi individuálnymi požiadavkami a obmedzenou variabilitou spoločného, finančné výhodného nákupu. Tu je však nevyhnuté skonštatovať, že spomínané plošné nákupy neboli ekonomickým kompromisom zohľadňujúcim individuálne požiadavky budúcich užívateľov, ale neekonomickým činom podľa požiadaviek individuí.
Bodovník hovorí, že každý vyšetrovaný orgán má byť dokumentovaný. K uvedenému faktu si dovoľujeme poznamenať len toľko, že je nezmyselný (pozn. autora: dôvody rád osobne objasním). Podľa výsledkov ankety má termoprinter 69% a videorekordér 37% prístrojov. Cca 20% prístrojov nemá ani jedno, ani druhé. Ako dokumentujú vyšetrenia podľa platného predpisu, nevie nikto. Aj na RDG oddeleniach má možnosť dokumentovať nález len 80% USG prístrojov.
Možno najzaujímavejšou časťou vyhodnotenia bude spracovanie dát o využívaní prístrojov. Z mnohých čísel (zrejmých z grafov) vyberáme: na jednom prístroji pracuje v priemere 5,1 lekára, v NZZ je to len 1,4 lekára, na RDG oddeleniach až 7,5 lekára. Počet vyšetrení za deň kolísa od 11,9 (v NZZ) po 33,3 (na RDG oddeleniach) (graf. č. 5), pričom priemerný počet vyšetrení za hodinu je 4,7. Rozdiely medzi odbormi sú malé: od 4 /hod. v neštátnych gyn. ambulanciách až po 5,3/hod. na RDG oddeleniach. Uvedené čísla svedčia aj o tom, že s „naháňaním“ počtu výkonov v neštátnej sfére to u nás nemusí byť až také zlé.
V grafoch s 8 stĺpcami sú stĺpce zoradené v poradí: 1. Všetky prístroje, 2. Štátne zariadenia, 3. Neštátne zariadenia, 4. RDG oddelenia, 5. „Non-RDG“ oddelenia, 6. Kardio (interné) + OFD,
7. Gynekológia štátna, 8. Gynekológia neštátna.
Ďalšie výsledky ankety budeme zverejňovať postupne. Veríme, že výsledky ankety (ktorá je dnes jediným kompletným súpisom USG techniky u nás) budú pre lekárov, ekonómov a „stratégov“ reformy inšpirujúce. Výsledky môžu slúžiť pri vyhodnocovaní využívania prístrojov, ich umiestnenia a nutnosti ďalšej výbavy, ako aj pri plánovaní prístrojových investícií. Výsledky ankety sú k dispozícii všetkým, ktorí o ne prejavia úprimný záujem. MUDr. Jozef Beňačka
predseda SSUM